Termické ošetrovanie včelstiev

[Debora]

Pro extremní zimu v horách je pro lepší klimatizaci úlu v zimním období vhodné nasadit rámeček s horním česnem, krmítko jako klimatizační nástavek a izolační nástavek. Jako klimatizační nástavek se hodí krmítko. Dá se to dobře adaptovat na jakýkoliv typ úlu.

Je to úspěšně odzkoušené v Kanadě. Vlhký vzduch stoupá do krmítka a zde kondenzuje. Včelstvo má v zimě v teplejších dnech možnost si odskočit do krmítka pro vodu. Dno krmítka by mělo být dřevěné a izolační nástavek nad krmítkem by se měl přetáhnout hliníkovou folií, například alubalem. Vlhkost začne v krmítku kondenzovat pod -8 stupnů.

Pokud' položíme na izolační nástavek přímo kovovou stříšku, meděnou nebo levnějí hliníkovou, ty se tak často nekradou, začíná fungovat klimatizace úlu již o teplotě nad +10 stupnů. Včelstvo může lépe sušit vzduch v úlu a zároven odebírat vodu z krmítka. Do -35 stupnů tato klimatizace úlu funguje.

izolační materiál ovčí vlna



kalkulátor relativní vlhkosti v závislostí na teplotě a materiálu - Německy

[Milan Bencúr †]

Uvažujem vo svete prírodného včelára kde si včely budujú vlastný ventilačný systém v úli. Nezaujímajú ma dekaboxy s ovčou vlnou ani kondenzačné nadstavky s nerezovou strechou. Pri vedení mojich včelstiev vychádzam z dutiny v strome, v ktorej celú zimu steká vlhkosť dolu stenami a niekde na dne dutiny sa hromadí aj s mŕtvolkami včiel, pričom to včelstvu nevadí a prežíva desaťročia.
Čiže, ako prírodného včelára ma zaujíma teplota a vlhkosť v úli, pretože sú to dve fyzikálne veličiny, ktoré majú rozhodujúci vplyv na reprodukciu klieštika a teda aj na termické ošetrovanie včelstiev žijúcich na prírodnom diele. Ak sa v prázdnom nadstavku pod plodiskom hromadí studený vzduch, tak pre teplý vzduch vznikne dostatočne veľký priestor v plodiskových nadstavkoch nad tým prázdnym. To znamená, že včelstvo začne včas plodovať a klieštikov tiež pribúdať. Z toho usudzujem, že je v súvislosti s varroázou pre včelstvo zdravší neskorší termín začiatku plodovania, preto aj zimovanie včelstva bez akýchkoľvek klimatizačných a termoizolačných nadstavkov je v našich zemepisných šírkach výhodnejšie.

           

[Milan Bencúr †]

Priateľ z Ružomberka sa tu na fórum nechce prihlasovať, tak mi pred chvíľou poslal mail:
Dobrý večer,
Váš príspevok o udržaní vlhkosti v úli je zaujímavý. Používam ho už niekoľko rokov s tým rozdielom, že utierku dávam na 2 sieťky na horné latky rámikov a každý 3. deň musím dolievať vodu. Dve sieťky sú na sebe preto, lebo včely mi odoberali vodu. Začínam po vytáčaní a končím v polovici septembra. Spád po preliečení bol vždy pod 100 klieštikov. Vlkosť ich neničí, ale sa málo rozmnožujú. Občas kontrolujem, či nie je veľa vlhkosti, čo poznám podľa nazelenalých latiek - vtedy zmenším utierku. Na včelách ani na plode som nenašiel poškodenie. Vami popisovaný spôsob z podmetu som neskúšal, asi je jednoduchší, ale musí byť väčšia plocha na odparovanie, nielen vodná hladina. Na budúci rok to vyskúšam a musím tiež skôr začať. Ak máte bližšie poznatky, napíšte mi. Neviem merať vlhkosť.

[Debora]

.
tady je ta správná stránka ke klimatizačnímu nástavku ; Top-feeder with upper entrance and condensation trap

je jasné, že se jedná o řešení pro extrémní klimatické zóny s teplotou -20 a více stupnů, kdy už mrznou páry na střeše úlu a při oteplení kapou na včelstvo.
.

[Debora]

(06.11.2013 08:50 PM)MilanBencúr napsal(a):  Uvažujem vo svete prírodného včelára kde si včely budujú vlastný ventilačný systém v úli. Pri vedení mojich včelstiev vychádzam z dutiny v strome, v ktorej celú zimu steká vlhkosť dolu stenami a niekde na dne dutiny sa hromadí

Ak sa v prázdnom nadstavku pod plodiskom hromadí studený vzduch, tak pre teplý vzduch vznikne dostatočne veľký priestor v plodiskových nadstavkoch nad tým prázdnym.

Rozumím tomu dobře, že zimuješ bez spodního prostoru pod plodem?

[Milan Bencúr †]

Áno, moje včelstvá zimujú len v dvoch nadstavkoch Warre. Odpozoroval som, že zimný strapec vždy sedí v dolnom nadstavku, pod zásobami, ako pod klobúkom hríba. Ja som si Warre úľ upravil a nadstavky mám vysoké 285 mm. Tie dva nadstavky včely vždy prirodzenou stavbou premostia a vznikne priestor veľký ako v luneburgskej košnici alebo v starom slovenskom kláte. Pre lepšiu orientáciu ostatných uvediem, že zimujúce včelstvo má k dispozícii plástovú plochu, ktorá zodpovedá 12-tim rámikom vysokej slovenskej národnej miery B, čo už je veľké plodisko. Výhodou môjho riešenia úľového priestoru je práve malý pôdorys 30x30 cm, ktorý s celkovou výškou dvoch nadstavkov, 57 cm, vytvára veľkosť hniezda so zabezpečeným ventilačným systémom v každej uličke, bez neobsadeného priestoru včelami po uvoľnení zimného chumáča, čo zabraňuje plesneniu diela. Plásty totiž neplesnejú počas zimovania, ale až po uvoľnení chumáča a začatí plodovania. Väčšie hniezdo ako 30x30x50 cm včelstvo nevytvorí ani vo veľkých úľových zostavách. Aj keď včely môžu byť uložené na veľa spôsobov, predsa len z pohľadu ich tepelného zabezpečenia (ošetrovania teplom) je výhodnejší úľový systém s malým pôdorysom, v ktorom včely vytvárajú chumáč v tvare hroznového strapca a nie stlačenej elipsy, ako je tomu v úľových systémoch s veľkým pôdorysom a dlhou a hrubou hornou latkou rámika, s nízkymi nadstavkami, ktorých podlažia sú od seba oddelené včelármi vymyslenou včelou medzerou.

   

[schützmeister]

(07.11.2013 04:56 AM)MilanBencúr napsal(a):  Výhodou môjho riešenia úľového priestoru je práve malý pôdorys 30x30 cm, ktorý s celkovou výškou dvoch nadstavkov, 57 cm, vytvára veľkosť hniezda so zabezpečeným ventilačným systémom v každej uličke, bez neobsadeného priestoru včelami po uvoľnení zimného chumáča, čo zabraňuje plesneniu diela.

Bingo ! Můžu potvrdit z vlastního pozorování, že to a nízký podmet bude pro horské zimování ideální - už je vyrábím pro příští sezonu.
Jenom ale stejně nenacházím souvislost mezi působením na roztoče - řekl bych, že v zimě se stav nijak zásadně nemění, přírustek je v době snůšky a eventuelní úbytek bych spojil spíš s rychlým ukončením plodování v podletí.
Myslíval jsem si, že zimní délka bezplodovosti má na ně dost velký vliv, ale po letošní sezoně mě to přešlo - zima byla krutá, padali roztoči i celá včelstva doufal jsem dobrý rok bez roztočů, jenže přišla velmi dlouhá jedlová snůška a plodování a roztoči se sypou jako nikdy. Tím bych soudil, že zimní průběh na to nemá zase tak zásadní vliv. NAopak rok před tím nebyla snůška od půlky května a roztoči taky skoro nebyli.

---

(06.11.2013 08:50 PM)MilanBencúr napsal(a):  Ak sa v prázdnom nadstavku pod plodiskom hromadí studený vzduch, tak pre teplý vzduch vznikne dostatočne veľký priestor v plodiskových nadstavkoch nad tým prázdnym. To znamená, že včelstvo začne včas plodovať a klieštikov tiež pribúdať.

Tomuhle ne úplně rozumím - bez spodního nástavku je v úlu chladněji ? Popravdě, spíše jsem si to vysvětloval obráceně.
Rozhodně ale to má vliv na vlhkost, která odteče na nízkém dnu ven. Jenže to zase znamená, že je v úle větší sucho, ne ? Což zase teplotu spíše zvyšuje - suchý vzduch lépe izoluje.
Tak jako tak, na nízkým dnu není takový problém s vlhkostí a plísní.

[Milan Bencúr †]

V zime vlhkosť v úli kondenzuje, steká po stenách úľa ako na zadnej stene chladničky, takže teplo v podobe suchého vzduchu zostane v úli. Ako kondenzuje vlhkosť na stenách malej bunky a ako na stenách veľkej? Vyhovuje klieštikovi vlhkosť a teplo? Ako ovplyvňuje voda z kondenzácie kvalitu pripravovanej stravy pre plod? Je pripravovaná strava pre plod kvalitnejšia do slnovratu alebo po slnovrate? Prečo sa po slnovrate klieštik reprodukuje 3 až 4 krát násobne viac ako do slnovratu? To je množstvo otázok, ktoré nie je možné od seba oddeľovať, pretože všetky súvisia s varroázou. Dnešné poznanie hovorí, že úľ je v lete živá odparka vody. Keď to uvážime matematicky, tak faktom je, že ak sa pri teplote 20°C nachádza v jednom metri kubickom 10 g vody, tak včely musia pri výrobe jedného kilogramu medu odpariť tri kilogramy vody, pretože nektár obsahuje 60 až 80% vody. Čiže musia odvetrať 3000 g vody, čo je pri 20°C 300m3 vzduchu. Jeden prázdny nadstavok Warre má objem 0,02 m3, čiže včely by museli pri výrobe jedného kilogramu medu odvetrať vzduch v objeme 15000 nadstavkov Warre. To však nie je možné keď si uvedomíme že pri vetraní je do úľa nasávaný vlhký vzduch z vonkajšieho prostredia. Znižovanie vlhkosti v úli v lete nemôže fungovať cez ventiláciu, ale cez spotrebovanie superorganizmom a cez kondenzáciu. Čo si myslíte o vlhkom počasí v máji? Prečo roje vyletia vždy za sparného počasia, po búrke alebo po období daždivých dní?

[Debora]

Údržba malé bunka spotřebuje menší množství energie, než velká bunka. Vliv vlhkost a teploty na roztoče jsme tu už probrali. Kvalitu potravy bych z mého hlediska časově nerozlišovla, kvalita potravi bude závislá na neporušení péče o plod, kterou především porušují zásahy včelařů.
Mladušky se starají o konstantní teplotu a vlhkost plodu a nákupní lístek pro létavky. Stěny plástů a bunek permanetně potahují tenkým plástem vody. Odpařováním vody regulují klima v uličkách a plodu. Klesá-li kriticky vlhkost v úle, přikázají létavkám úl opustit. Během horkých letních dnů pak sedí na letáčku, mladušky mohou nyní vlhkost a teplotu plodu lépe regulovat. Velkou část vlhkosti včelstvo využívá pro klimatizaci a údržbu plodu, další část vlhkosti je koncentrována v klimatizačních plástech, většinou jsou připevněny pod plodem, bunky klimatizačních plástů mají větší průměr, než trubči nebo chlebné plásty. Zbytek vlhkosti včelstvo odvětrá, nebo vynese ven. Pokud je včelstvo osláblé, stéká nevyužitá vlhkost na dno úlu. Reprodukce roztočů je do značné míry závislá na kvalitě údržby plodu během snůšky a po snůšce.

---

(08.11.2013 05:59 AM)MilanBencúr napsal(a):  Čo si myslíte o vlhkom počasí v máji? Prečo roje vyletia vždy za sparného počasia, po búrke alebo po období daždivých dní?

Včelstvo opouští svůj domov až po zajištění optimálních klimatických podmínek v mateřském úlu. Před opuštěním úĺu musí mít úl na delší dobu zajištěn vlhkost pro účinou klimatizaci. Za tím účelem před odchodem roje připraví mladušky náliv podobný finské sauně.

[Milan Bencúr †]

Podľa toho, čo sme tu zatiaľ rozdiskutovali, úľ, ktorý má nepriepustné steny s vrstvou propolisu a vosku zostane teplý a suchý, čo je v úplnom protiklade s myšlienkou paropriepustnej steny alebo dekaboxu. Z toho vyplýva, že v zime by mal byť materiál v dekaboxe schopný odsávať vlhkosť, a v lete by naviac pôsobil ako knôt a privádzal by vlhkosť do úľa. V prípade, že včely žijú v dutine stromu, ktorý ešte stále žije, tak aktívny systém čerpania vody do koruny stromu môže odstrániť veľké množstvo vody aj z dutiny v strome a do dutiny ju zas privádza po jej obvode. Riešením pre ktorýkoľvek úľ by mohli byť pieskovo vápenaté tvárnice silka a superizol. Tie dosky sú ľahké ako pierko a vypijú obrovské množstvo vody, pričom voda z nich neodkvapkáva ako zo špongie. Je to prírodný materiál, ekologický, zdravotne nezávadný. Tie keramické dosky sú vzdušné, neprepúšťajú teplo a nasávajú vlhkosť. Konštrukčne sa to určite bude dať riešiť umiestnením v nejakom ráme - dekaboxe tak, aby sa včely ku doske nedostali. Tá doska veľkosti povaly úľa vypije niekoľko litrov vody, ktorá nebude odkvapkávať. V zime pohltí prebytočnú vlhkosť a v lete zas dodá chýbajúcu vlhkosť. Určite to treba vyskúšať.
http://www.ytong.sk/sk/content/vapenno-p...-silka.php
http://www.krby-krbovevlozky.sk/superiso..._krby.html