Environment a zdravá výživa

[Leoš Dvorský]

Milane, díky . Jen ten čaj je pro mne nedostupný, zelený nesmím. Rum sice taky ne, ale s ním takový problém nemám. Tak budu dávat něco jiného. LD

[Aleš Molčík]

Kečup
Do hrnce dáme
2000g rajčat
250g jablek
250g cibule
2 pl soli
1/8 l octa
200g cukru
1/2 pl mleté skořice
2 pl sladké papriky

do sítka na vaření vložíme další koření a to

2 ks bobkového listu
8 ks nové koření
16 ks pepře
4 ks hřebíčku
2 pl hořčičného semínka

Vše se rozvaří, potom se koření v sítku vytáhne a vyhodí, ostatní v hrnci se rozmixuje a přecedí přes sítko. Opět se vše uvede asi na 5 minut do varu a horké naběračkou plní do sklenic. Sklenice se po zavíčkování otočí víčkem dolů a nechá vychladnout. Skladovat se může i při běžné pokojové teplotě.

[Ing.Jiří Šturma]

Ale aby tady byla i opozice , takovej krvavoučkej biftek s hranolkama a colou, to je pošušňáníčko nebo svíčková nebo sádlíčko se škvarkama až se do něj zuby boří nebo ...

[Milan Bencúr †]

Sedliacka šunka

Tento názov zaváňa nielen vôňou ostrých, na voňavo zaúdených dobrôt z mäsa, ale aj vôňou ešte nie takých dávnych čias zakáľačiek, poézie zimy, hodovania pri plnom stole a pri dobrom nápoji jednoducho vôňa dedinského života, aký ešte pamätáme my, ľudia v strednom a staršom veku.
Vianoce, Nový rok, ale najmä Veľká noc bez šunky, to je ako svadba bez muziky. Preto každý labužník si najmä na tieto sviatočné dni pripraví tento chutný mäsový výrobok. Výroba šunky trvá prinajmenej dva mesiace. Uznáte, je to dobre zariadené, dva mesiace síce pregĺgate slinky, ale napokon … Trochu nám to pokazila veľkovýroba. Nuž ale čo sa dá robiť, aj veľkospotreba má svoje zákony a požiadavky. Teraz dostanete šunku hocikedy a nie hocijakú. Ale voľakedy?!
Ten, čo vedel šunku správne vysoliť, vyúdiť a vysušiť, šunku, na ktorú sa ku komínu chodilo s ostrým nožíkom dovtedy, kým z nej neostal iba koštiaľ do kapustnice, ten bol veru majster uznávaný a uctievaný všetkými, čo si na šunku potrpeli. A ktože by si na ňu nepotrpel?! Možno si myslíte, že solenie šunky je neviemaká tajnosť. Ale kde! Pekne orezané a sformované zadné bravčové nohy poriadne po celej ploche potrieme soľou a uložíme do korýtka. Labužníci môžu pridať bobkový list, cesnak, čierne korenie, to záleží od chuti domácej pani a domáceho pána. V korýtku ich pravidelne obraciame. Mäso pustí šťavu, rôsol, a ňou potom pri obracaní polievame plochy šunky. Pozor na kosť! K nej sa rôsol musí dostať stoj čo stoj, inak bude zle, šunka sa pokazí, zosmradne. Šunky polievame a obraciame každý druhý deň asi štyri týždne. Po vysolení šunku dobre oplákneme, osušíme a dáme údiť. Šunku treba údiť trpezlivo, pomaly, na voľnom priestore. Šunka pri údení nemá rada susedov, neznáša tesno. Vyúdená chutí výborne s čiernym chlebom a zapíja sa dúškom dobrého vínka. Labužníci hovoria, že najlepšie padne perlivé pivo s vysokou čapicou peny. Táto šunka má jednu nespornú výhodu. Predstavte si, že visí na pôjde a my sa k nej zakrádame s nožíkom v ruke. Tak ako kedysi v detstve. Lenže vtedy na šunku dozeral starý otec a teraz manželka : Ale veď to nesmieš, máš predsa diétu! Nepamätáš, čo ti povedal doktor? A my sa predsa len prikradneme, lebo nevieme odolať pokušeniu, a odfaklíme si kus chutného ružového mäska. Napriek všetkým príkazom lekára. Aj napriek mnohým výhradám ostatných, čo sa o nás a do nás starajú. A pritom ani len nezatupíme nožík.

[Rasťo 71]

Každé jedlo je zdravé, ak sa je zodpovedne- neprežierame sa! a ani jedlo nevyhadzujeme do odpadu!, veď veľa potu minuli tý čo nám tie potraviny dorobili a upravili tak, aby nám chutili, samozrejme hovrím o potravinách bez chémie,stačí len porovnať slaninu alebo šunku z TESCA, a z domácej udiarne.

[Milan Bencúr †]

K novoročným slávnostným jedlám našich predkov patrí huspenina. Uvádiem výborný recept, ktorý mám od môjho svokra.
Pred rokmi sa zo mňa stal emigrant, so svojou rodinou sme radikálne zmenili náš životný štýl, odišli sme z mesta na vidiek, zmenili prostredie, povolanie a aj celý svoj život. Mám život na dedine rád a mám k tomuto miestu krásny vzťah. Je to asi ľuďmi, domorodcami, ktorí sa vedia náramne správať a tie ich mozole a odovzdaný pot svedčia o tom, že majú zlaté ruky. Keď niekto niečo potrebuje, na čo svojou šikovnosťou-nešikovnosťou nestačí, tak si navzájom pomôžu.
Keď potrebujem zájsť medzi miestnych ľudí, tak idem do tunajšieho parlamentu, čo je obchod s krčmou v jednom. Tu so susedmi preberieme globálne svetové problémy, zážitky z kočovky aj zo včelína a klebety z dediny a okolia. Občas sa pri nás zastavia ženičky, ktoré sa netaja tým ako báječne varia, pečú medovníky a ešte báječnejšie vedia rozprávať. Iste mi prepáčia, keď prezradím, že za tú polhodinku, čo sa pri nás pristavia, nezatvoria klapačku, lenže ja by som na rozdiel od iných, takto obdarených, mohol ich počúvať trebárs týždeň, pretože sa pritom zamyslím a zároveň sa od srdca nasmejem. Pri takýchto rozhovoroch človek zistí, že kulinárskych špecialít je prinajmenšom toľko ako špecialistov. Na tom nezmeníme nič.
Na prípravu huspeniny použijeme rozličné glejovité časti ako sú bravčové kože, bravčové nožičky a aby sme ju vylepšili, tak aj bravčové kolená. Očistené nožičky prekrojíme na dvoje. Nikdy som neveril, že sa to dá, kým som sám neskúsil. Šlo to bez sekery, iba nožíkom som rozdelil nožičku na dve súmerné polovice. Nožičky, kože a koleno varíme asi v päťlitrovom hrnci 5 až 8 hodín. Do vody pridáme iba hlávku očisteného cesnaku. Varíme pomaly, aby sa vývar nezakalil. Keď mäso odpadáva od kostí vyberieme ho aj s kožami, oddelíme od kostí, okoreníme a nadrobno zomelieme na mäsovom mlynčeku. Túto zomletú zmes rovnomerne uložíme na plech a cez sitko zlejeme na ňu vývar, aby sa do huspeniny nedostali kostičky. Dáme stuhnúť. Keď vývar stuhne, odstránime mastný povrch a huspeninu na plechu rozkrojíme na kocky ako koláč. Dva, tri kúsky položíme na tanier, ozdobíme narezanou kyslou uhorkou, kolieskom cibule, ochutíme citrónovou šťavou alebo octom, pridáme v sladkokyslom náleve zavarené huby alebo mrkvový šalát, či šalát z inej, práve aktuálnej zeleniny. Podávame s chlebom. Na vlastnom jazyku spoznáte, že sa vám nebude žiadať zákusok alebo čierna káva s kopcom šľahačky. Ale nepoznám medové víno, ktoré by sa k takto vlastnoručne pripravenej huspenine nedalo pripasovať. Dobrú chuť! A na zdravie!

[tondabh]

(31.12.2013 02:51 AM)Ing.Jiří Šturma napsal(a):  Ale aby tady byla i opozice , takovej krvavoučkej biftek s hranolkama a colou, to je pošušňáníčko nebo svíčková nebo sádlíčko se škvarkama až se do něj zuby boří nebo ...

Haribol přátelé, osobně nemám nic proti opozici, ale možná by bylo etické, založit si k receptům "ze kterých teče krev" svoje vlákno, vždyť i z pozorování přírodních zákonů máme vypozorováno, že jednají neomylně a tudíž oko za oko, zub za zub a kdo zabíjí bude v budoucnu zabit, a ještě když se podíváme na statistiku kde jsme na čelních místech v rakovině tlustého střeva, tak to určitě nebude tím že se většina národa stravuje zdravě, děkuji za pochopení a vše dobré v roce 2014 přeje Tonda.

[Milan Bencúr †]

Toníku, všetkého s mierou, ako napísal Rasťo. Environment, to je životné prostredie, a čím je čistejšie, tak aj výživa pre hospodárske zvieratá a aj pre nás, ľudí, bude zdravšia. Preto podľa mňa, recepty, "ze kterých teče krev", patria tiež do tohto vlákna. Ja som z roľníckej rodiny a pamätám si časy keď sme mali každý všedný deň na obed niečo ako vegetariánske jedlo. Boli to zemiaky na mnoho spôsobov, hrach, fazuľa, ovsená kaša, jačmenné krúpy, pohánka, kapusta, syr, bryndza, mlieko, vajíčka, samozrejme aj domáci chlieb, čiže produkty, ktoré sa dopestovali bez umelých hnojív a bez chemických postrekov doma, na gazdovstve. Mäso bolo len v nedeľu a vo sviatok. Baranina, hydina, hovädzina, slanina a klobása spestrili domácu stravu len v malom množstve, pretože ak sa do roka zaklalo doma jedno prasa, tak zakáľačkové špeciality museli pre rodinu vydržať celý rok. Teraz idú fašiangy, čas zakálačiek, a ja vám ponúkam recept na výbornú klobásu.
Sortiment jedál zakáľačkových špecialít je naozaj bohatý. V tejto súvislosti sa často hovorí o dolnozemských špecialitách. Lenže kdeže tam Dolná zem! Veď aj my Horniaci dnes vieme narobiť takých klobás, že ich odtiaľto zavoňajú až hen na Dolniakoch. Priznám sa, že k napísaniu tohto receptu ma najviac vyburcovali uštipačné poznámky ľudí staršej generácie, ktorí neprestajne tvrdia, že údenárskym výrobkom sme kedysi mohli onikať, také boli vynikajúce, ale dnes?
Hlavná vec je, že každá poriadna zakáľačka je pre mnohých ľudí ešte aj dnes krásnou rodinnou udalosťou. Najmilšie boli zakáľačky na čierno. Na tých ostatných najzaujímavejšou udalosťou bolo sťahovanie brava z kože, ako prežitok zákona z čias Rakúsko-Uhorska. Neviem prečo bola táto milá rodinná slávnosť zaradená ešte za socializmu medzi folklór. Možno preto, že to už nebol folklór, ale veľkovýroba aj v domácnosti. Potrebné mäso sa jednoducho kúpilo v obchode. Možno aj preto sa v mestách zakáľalo oveľa častejšie a viac ako na dedine. Aspoň ja nepoznám poriadny panelák, v ktorom by sa v tých časoch nerobili klobásky a iné dobroty.
Táto špecialita je nazvaná podľa určenia a dá sa pokladať za čosi vzácne a ojedinelé. Na jej prípravu potrebujeme päť kilogramov vykosteného baranieho mäsa zo stehna a päť kilogramov dobre prerasteného bravčového bôčika. Túto zmes zomelieme na mäsovom mlynčeku s osem milimetrovými otvormi. Pridáme koreniny, a to na jeden kilogram pomletej mäsovej zmesi dáme 1 Dg cesnaku, 2,2 Dg soli, 2 Dg sladkej papriky, 1 Dg mletého čierneho korenia a 1 Dg mletej rasce. Pomádu zamiešame do vody tak, aby sa soľ rozpustila. Keď všetko premiešate, budete ochutnávať a možno toho či onoho pridávať, aby všetko bolo tak akurát. Pripravenú masu nabíjame do tenkých bravčových čriev. Po vyúdení, vysušení a dobrom uskladnení budete mať červenú kráľovnú medzi klobásami.
A pozor na mačky, hovorieval starý otec, keď chcel našu horniacku klobásu zachrániť na horšie časy. Pozor na mačky, najmä na tie dvojnohé. Lebo sa nám celkom určite vydarí, zaručene bude najlepšia a najchutnejšia. Istoiste nám ju budú závidieť susedia a kamaráti včelári, ale nikomu o tom nepovedia. Potajomky si zoženú mäso, prísady, recept a urobia si ju sami. Potom nás pozvú do kočovného voza alebo do včelína a povedia : Nože poď, mám pre teba prekvapenie!. My prídeme, akože inakšie, a ochutnáme. Tvar, chuť, vôňa, farba, to všetko nám bude známe, pochválime, ale v duchu si povieme : Kdeže je táto od mojej! S mojou sa veru nemôže ani porovnať. Podľa mojej mienky je však najlepšie, ak sa každá vec chváli sama. A táto pochúťka takou je.

[Jaro Stoklasa]

Téma je environment a zdravá výživa. Nie vegetariánska alebo vegánska výživa. A zdravá výživa to je aj kvalitné mäso. Čo napríklad taká, v dnešnej dobe populárna, paleodiéta... Čo je zdravšie? Mnou dochovaný býček, čo sa celý rok pasie na kvalitnej tráve za dvorom, alebo brokolica z Tesca, ktovie čím striekaná a hnojená...?!

[Milan Bencúr †]

Kočovnícka rybacia polievka

Neviem si predstaviť niečo príjemnejšie než sedieť na kočovke pod agátom alebo smrekom, za kočovným vozom mať založený ohník, nad ním kotlík s rozvoniavajúcim halászlé po tisovsky alebo haláslé po dunajsky. Obe polievky majú byť mierne štipľavé a to je záruka ich úspechu.
Pri ohníku, na ktorom sa pripravuje rybacia polievka, sa vždy dejú priam zázraky. Je tam dovolené rozprávať všetko v kruhu svojich blízkych, priateľov včelárov a známych. Pravdu i nepravdu. Fakty i výmysly. Jednoducho všetko to, čo sa nikde inde nedá praktizovať bez ujmy na vlastnej povesti s príznačným pohybom prsta ťukajúceho na čelo. Preto sa nemožno čudovať, že na drevenej vareche v kotlíku mám upútavku s týmto nápisom : Pri tomto ohni sa môžu schádzať iba poľovníci, rybári a iní chvastúni! Ryba sa dostáva na náš stôl prakticky iba raz za rok, kapor na vianočné sviatky. Možno preto kompetentní odborníci vyhlasujú, že spotreba rýb u nás nestúpa. Nepopulárnosť rýb na našich jedálnych lístkoch má svoj pôvod najmä v neznalosti ich prípravy a úpravy, čo často odrádza aj tých, ktorí inak rybie mäso obľubujú.
Základom rybacích polievok je vývar získaný vyvarením menších rýb a hláv, plutiev a niektorých vnútorností. Každý sa k týmto surovinám nedostane, preto nám postačí rybací bujón z obchodu. V kotlíku nad ohňom rozpálime 3-4 lyžice masti a rýchlo na nej opražíme plátky 1 kilogramu rybacieho file, ktoré sme predtým osolili a okorenili. Opražené plátky file vyberieme a v masti speníme najmenej pol kila nadrobno posekanej cibule. Potom pridáme 5-6 pokrájaných zelených paprík, 5-7 olúpaných rajčiakov a 3-4 na kocky pokrájané zemiaky. Do dusenej zmesi pridáme korenie, pol lyžičky mletého čierneho korenia, pol lyžičky majoránky a osolíme. Dobre všetko rozmiešame, ak treba podlejeme vodou a dusíme 10-20 minút. Keď je zelenina mäkká, pridáme 1 lyžičku pikantnej pálivej mletej červenej papriky, 1 lyžičku sladkej mletej červenej papriky, podlejeme vodou a varíme ešte 10 minút. Potom dolejeme vodou, pridáme štvrť litra kyslej rozhabarkovanej smotany, ochutíme octom a šťavou z jedného citróna, pridáme kocku rybacieho bujónu a ešte chvíľu povaríme. Pred dokončením pridáme opečené plátky file, dosolíme a prikoreníme podľa chuti. Zakryjeme a povaríme ešte asi desať minút. Do porcií polievky naberáme po jednom plátku rybacieho file. Podávame s chlebom.
Počas prípravy tejto vynikajúcej rybacej polievky pamätajte na to, že ryba musí plávať, ale nie v alkohole. Preto si za ten čas upíjajte len čistej vody. Pri ochutnávaní predsa aj ten najskúsenejší odborník musí mať chuťové poháriky v úplnom poriadku. Na pohárik páleného alebo dúšok dobrého vína bude času dosť. Určite sa vaši priatelia chvastúni nebudú chcieť nad ránom pri brieždení rozísť, kým len tak rukami, po sedliacky, striedkami chleba nevylížu kotlík. Ak sa mi týmto vírusom teplých nocí kočovníckych víkendov podarilo nakaziť aj vás, ak si zamilujete posedenia pri ohníku s kotlíkom halászlé, v kruhu priateľov včelárov, potom som naplnil to, čo dnes medzi ľuďmi chýba. Upevňovať medziľudské vzťahy, milovať prírodu, rozumieť jej, vzdávať jej hold a rozumne sa v nej správať.
Nuž, zo srdca želám každému hojnosť šťastia v Novom roku a predovšetkým bohatstvo múdrosti, čo udáva životu tón, a kus prírody, kde pred civilizáciou utečiete!