Co se děje v úlech teď

[Jaro Stoklasa]

Dve čerstvé skúsenosti a pár rozhovorov na poliach. Robil som v poľnohospodárstve a pochopil som, že robiť poľnohospodárstvo bez chémie vo veľkom a so ziskom je nereálne. Preto som zástancom skôr malých lokálnych gazdovstiev, kde to bez chémie ide. Žiaľ, čoraz viac sa presviedčam, že hoci by to išlo, tak nejde. Čoraz viac ľudí vidím behať po svojich malých políčkach a záhradách s postrekovačmi. Najprv som tomu nechápal. Veď ja si pestujem veci v záhrade a na poli preto (okrem toho, že ma to baví a je to forma sebarealizácie), aby som mal zdravšie domáce potraviny a nemusel kupovať v obchodoch niečo, o čoho pôvode ani netuším. Lenže drvivá väčšina moderných gazdov má iný názor. Striekať a striekať. Tak som pátral prečo. Nuž vraj bez toho nič neurastie. Prd makový, urastie. Vraj bez toho je to veľmi pracné a výsledok neistý. No je. Ale práca šľachtí. Vraj nemajú čas sa s tým piplať. Nuž zaberá to kopu času, to je pravda, tá záhrada, polia a chov. Ale možno práve preto mali naši dedovia takí pokoj v očiach. Kopu zloby si vybili pri robote... A tak pomaly strácam ilúzie o malých gazdoch a sledujem, ako globalizácia a myšlienka, že všetko treba hneď, bez námahy a čo najviac, pomaličky rozkladá ten pracovitý národ pod Tatrami. A pri slovách o tom, že je to chybou západu, že to ten západný liberalizmus nám tu také zavliekol sa mi otvára nožík vo vrecku. Poslal by som všetkých do toho hnusného západného Rakúska alebo Švajčiarska, aby videli. A tak som si znova zasadil švabku a bôb, ktoré plieť nebudem, ani striekať... Bude to pole časom vyzerať skôr ako lúka, ale viem, že i tak úroda bude rovnaká, ako u tých, čo behajú od rána do večera s postrekovačom na chrbte. A bude zdravšia. Ostatnú zeleninu trochu preplejeme, tiež to nebudeme preháňať, lebo dobrý podrast bráni vysychaniu. Väčšina susedov sa bude smiať, že čo za trávu to tam pestujeme (ako každý rok) a potom príde jeseň, ja vyberiem úrodu, oni vyberú a budeme spokojní všetci... Mali sme so susedom záhradu vedľa seba. Rozdiel ako sviňa. V susedovej kúska buriny nenájdeš. V našej bol problém nájsť v burine zeleninu. Lenže potom žena vytiahla mrkvu, petržlen. Aj sused ťahal. Na druhý rok už záhrady vyzerali rovnako. No a večer vidím suseda behať s košíkmi slamy. "Sused čo porábate? Počuj Jaro, tak som rozmýšľal a čítal, idem skúsiť švabku pestovať v slame... A počul si už o permakultúre? Počul sused..." Aspoň jedna ovečka zachránená