Pohľad na včelnicu.

[Jaro Stoklasa]

K formistopom, resp. mravcom v úli ma napadá jedno moje pozorovanie. V jednom vrchnáku sa mi raz usadili mravce. Zakaždým, keď som ich tam našiel, vymietol som ich von aj s vajíčkami. Stále sa tam vracali. Časom ma to prestalo baviť a nechal som to na samovývoj. Všimol som si, že to včelstvo malo s postupom času menej klieštikov (na rámikoch bolo plátno). Najprv, v čase objavenia mravcov, bol spád väčší ako u iných včelstiev. Neskôr sa však prirodzený spád ustálil na minimálnych množstvách. Na jeseň som včelstvo fumigoval Avartinom, aby som zistil, či ten spád je výsledkom prítomnosti mravcov (KM) alebo išlo len o klam. Spad po fumigácii nebol o nič väčší ako prirodzený spad. Prítomnosť mravcov nijako neovplyvnila množstvo medu. Najprv som sa toho bál, no potom som v literatúre našiel, že silné a zdravé včelstvo mravce k zásobám nepustí a upokojil som sa.
A ešte krátko k voľnej stavbe a jej vychyľovaniu. Z mojich doterajších skúseností vychádza, že úľ naklonený predo-zadným spôsobom nespôsobí vychýlenie stavby, naklonenie pravo-ľavým smerom mierne voľnú stavbu vychýli (resp. včely vychýlia) smerom kolmo k zemi. Pri miernom vychýlení to nevidieť, pri silnejšom vychýlení áno. Pri vrátení úľa do vodorovnej polohy včely začnú stavať plásty rovno, ale bunky plástu susediaceho s vychýlenými plástami postavia dlhšie. Ulička medzi vychýlenými a rovnými plástami je rovnako široká, ako inde. Čím väčší plást, tým viditeľnejšie vychýlenie a väčšia náchylnosť k vychyľovaniu stavby.