Co se píše o volné stavbě

[Milan Bencúr †]

V literatúre z 20., 30. a 40. rokov minulého storočia som sa na viacerých miestach dočítal o tom, aká má byť vzdialenosť medzi rámikmi. V tom období sa rámiky robili z latiek širokých 22 mm a medzerník bol dlhý 10 mm. Do rámikov sa neupevňovali celé medzistienky, ale iba pásiky medzistienok široké 5 - 7 cm. Už vtedy včelári vedeli, že vzdialenosť stredu plástov je v rozpätí 32 - 38 mm a čím je menšia rozteč medzi rámikmi, tým menšie bunky včely na diele postavia. Z toho vyplýva, že včelári, ktorí chcú včeláriť na volnej stavbe v rámikoch a chcú, aby včely stavali čo najmenšie bunky, nemajú používať 35 mm plecnaté rámiky, ale rámiky bez pliec, so šírkou latiek 22 mm a vzdialenosť medzi rámikmi, čiže veľkosť uličiek, vymedzia povalovými latočkami 9x9 mm. V strede plodiska sa takto dá rozteč medzi rámikmi vymedziť na 32 mm a smerom ku stene úľa, kde sú plásty so zásobami medu a peľu, rozšíriť na 35 - 38 mm. V medníku včely potrebujú rozteč medzi stredmi rámikov až 38 mm, preto včelári často použijú v medníku o jeden rámik menej ako v plodisku. Táto matematika je základom včelárenia v mednej krave, kde majú trámiky rozmer 32x32 mm a smerom do medníka sa vzdialenosť medzi stredmi trámikov zväčšuje zasúvaním 5 mm hrubých latočiek medzi trámiky. Ďalšie množstvo zdôvodnení, prečo sú dnes vo včelárstve dôležité alternatívy a prirodzené dielo, uvádzam na mojom blogu.