Vlastnosti včelstva určujú matka s trúdom, alebo aj robotnice?

[Milan Bencúr †]

Konečne jasné informácie, z ktorých som pochopil úžasné veci o genetike včiel. Matka teda nie je len strojom na kladenie vajíčok. Je však prenášačom iba polovice svojich génov na potomkov, pretože kladie vajíčka s počtom 16 chromozómov, pričom matka aj robotnice ich majú 32. Včelstvo má totiž rôzny počet chromozómov. Vzhľadom k tomu, že trúdy sa liahnu z neoplodneného vajíčka, majú len 16 chromozómov. Keďže sa matka pári s 10 až 20 trúdmi, každé vajíčko obsahuje unikátnu kolekciu svojich génov, každé je iné. Na druhej strane, každá spermia trúda je jedinečná, presne rovnaká, to znamená, že trúd odovzdáva svojim potomkom všetky svoje gény. Včelstvo sa skladá z rôznych podčeľadí, každá podčeľaď má rovnakú matku ale iného otca. To znamená, že robotnice dedia 50 % génov matky, ale 100 % génov trúda. Myslím si, že môj postup, keď si nechám v najlepších včelstvách mojich kamarátov na jar odchovať trúdy a tie potom vložím pred vyliahnutím do mojich včelstiev, je predpokladom, že včelí superorganizmus mojich divovčielok bude mať tendenciu čo najefektívnejšie pracovať, pretože má šancu dostať od cudzích vynikajúcich včelstiev viac nových génov do ďalšej generácie. Takže prostý fakt je, že keď sa trúd rodí z neoplodneného vajíčka, všetky jeho spermie sú identické a to pre mňa vysvetľuje sociálne správanie sa včiel. Je zrejmé, že matka pri párení sa s viacerými trúdmi zbiera ďalší genetický materiál pre svoju kolóniu a tak geneticky zabezpečuje odolnosť včelstva voči chorobám. Je malá pravdepodobnosť, že by sa v prírode matka párila iba s jedným trúdom, ale môžeme to urobiť pri umelom oplodnení.