Včelí klimatizace aneb větrání v úle

[Milan Bencúr †]

Dielo v úli Warre je "nerozoberateľné". Do architektúry samotného diela otočením úľa o 90 stupňov včelár predsa nezasuhuje. Zmení sa síce miesto vchodu do úľa v postavení voči dielu, ale fyzicky zostane na tom istom mieste v orientácii voči vonkajšiemu prostrediu. Určite pozná každý včelár obrázok, keď v skorej jari sú ráno na úľoch zarosené letáče. Je to nepochybne znamenie toho, že včelstvo začalo plodovať. Keď sa na zarosený letáč pozrieme bližšie, tak väčšinou jedna strana letáča je viac mokrá ako tá druhá, opačná. Keď priložíte dlaň k letáču, tak na vlhkej strane vchodu do úľa budete cítiť prúdenie teplého a vlhkého vzduchu z úľa von a na suchej strane letáča nie, pretože tam včely nasávajú suchší vzduch do úľa. Dá sa to ráno pozorovať aj teraz, počas znáškových dní. Funguje im to nasmerovanie prúdiaceho vzduchu cez dno úľa, vysoké aj nízke, prípadne cez prázdny nadstavok, myslím tým bez plástov, položeným na dne úľa, vždy rovnako pri teplej aj studenej stavbe. Každý to môže osobne pozorovať a presvedčiť sa. Od roku 1984 používam zasieťované dná a za celú tú dobu pozorujem, že výmenu vzduchu v úli, jeho prúdenie, včely vždy smerujú cez letáč a nie cez celoročne otvorené zasieťované dno. Klimatizáciu medzi uličkami v rámikovom Adamcovom úli nemožno zrovnávať s klimatizáciou v trámikovom úli Warre. Prečo, to by malo byť každému jasné z mojej predošlej obšírnej reakcie. Pri studenej stavbe majú včely vchod do úľa v strede letáča alebo na celú jeho šírku. Pri teplej stavbe majú včely vchod do úľa na pravej alebo na ľavej strane letáča, alebo tiež na celú jeho šírku. Klimatizácia je určite aj o tom kto aký úľ používa, rámikový alebo trámikový, s horným alebo dolným letáčom, s očkami alebo bez, s dekaboxom alebo s nepriedušnou povalou, s pevným alebo zasieťovaným dnom.... Všetky tieto spomínané úpravy úľovej zostavy včelári predsa odpozorovali z prírody, pretože jednou z veľkých vecí vo včelárstve je veľa spôsobov ako včely môžu byť uložené.