ŠPV-hnutí-cesta a cíl

[Branislav Božík]

Mne je srdcu blizska idea volneho hnutia.

Stanovy vnimam ako lapac zpriaznenych, nie ako strukturu, zaklad formalnej organizacie. Tym ze sme spriazneny sa intenzivnejsie inspirujeme. V tom vidim zmysel hnutia.

Zmena moze nastat iba z vnutra. Svet a ludia su prirodzene, podstatne zdravi a dobri. Ak je nasa cesta vcelarenia zdrava, prirodzene sa prenesie aj na okolie, casom. Organizovanost, vyhranenost, formalna inakost by tomuto prirodzenemu procesu mohli prave branit. Sme normalni vcelari, normalni ludia, ktorich vsak zivot inspiroval k pristupu ktory je zdravsi. Ked budeme normalni, zajedno s ostatnymi, otvorene vztahy, lahsie sa preleje inspiracia zdraveho vcelarenia na okolie. A tak nastane zmena.

S formalnou organizovanostou nastava zvacsa upadok. Na rozhodujuce, zastupujuce pozicie sa vacsinou dostanu neuroticky ludia, ludia tuziaci po moci, uznani.. Ozajstni odbornici, ludia co danou disciplinou, konickom, oborom ziju, miluju ho, vascinou "nemaju cas" na formalne veci.

A ked moznost oficialne, formalne k niecomu prispiet pride, mame zmysel pre prirodzenu autoritu, vieme rozpoznat odbornika. Struktura, funkcionarstvo tomuto moze prave branit.

Berte to ako nazor laika, som mlady a nestudovany.

Dakujem.