Postupy, které mohou vést ke včelstvům odolnějším proti roztoči

[Milan Bencúr †]

V roku 1990 som kočoval za lesnou znáškou do obce Lomná, čo je v Oravských Beskydoch. V polovici júla sa mi cez okno kočovného voza nasťahoval roj a usadil sa na povale autobusu RTO nad jedným prázdnym úľom. Bol to asi 4-kilový roj a keď som ho nechal nasťahovať sa do prázdneho úľa pod ním, tak sa správal ako strážny psík. Nikoho nepustil ku kočovnému vozu na vzdialenosť kratšiu ako 20 metrov. Boli to výzorom čierne včely, ale keďže boli až prehnane ostražité a ja som so včelstvom mohol manipulovať iba v rukaviciach a s kuklou, v nasledujúcej sezóne som matku vymenil a bolo po "probléme". V tom istom období mal u nás na dedine, v Chočskom pohorí, čo je hneď vedľa Západných Tatier, sused plný včelín úľov tiež s výzorom včely tmavej a aj tieto včelstvá sa správali prehnane ostražito. S odstupom času predpokladám, že aj moje miestne včely majú prevažujúcu časť predkov včely tmavej. Usudzujem z takej skúsenosti, že za posledných dvadsať rokov sme mali spád klieštika po preliečení od 40 do 80 jedincov, a ak vo včelstve spadlo 150 klieštikov, tak to bol rekord. Posledné tri sezóny sa nám do chotára nasťahoval kočujúci včelár a už je problém, pretože počty klieštikov vo včelstvách neúmerne stúpajú. V sezóne 2012 to bolo počas augustového a septembrového ošetrenia KM dohromady až 3500 jedincov Varroa na včelstvo.