Začínáme včelařit s ŠPV

[Milan Bencúr †]

Naše fórum Šanca už dlhšiu dobu sledujem nepravidelne. Fórum nemá moderátorov a mne sa to tu všetko javí ako veľký chaos. Mnoho vlákien je duplicitných. Trámikoví začiatočníci sa chcú hrať len na svojom piesočku a "pokročilí" včelári s prirodzenou stavbou v rámikoch tiež. Ale v našom hnutí je pre všetkých účastníkov Šance dôležité to, o čom píše Debora v predchádzajúcom príspevku.
Začiatočníci s "japončíkom" si myslia, že im včelstvo v dutine bude pravidelne prežívať zimu bez ošetrovania, bez "liekov", bez kŕmenia. Aj tí ostatní dúfajú, že genetika z tých ich najlepších rámikových úľov sa prenáša do širokého okolia ich lokality. V prírodnom včelárení to nefunguje tak, že včely vysypete na okraj lesa a necháte ich na pospas osudu. Včely prežívajú bez ošetrovania, liečenia a kŕmenia milióny rokov preto, že zimu dokáže prežiť len zdravé včelstvo, ktoré v čase hojnosti vyšle primárny roj a za nim niekoľko sekundárnych rojov. Niektoré z týchto rojov vždy prežijú nasledujúcu zimu. Proces sa tak opakuje nepretržite.
Pri vedení včelstiev v akejkoľvek úľovej zostave, teda vo včelárstve za humnami, treba mať na pamäti myšlienku: "Co se týče chovu včelstev, zatím co se ještě v dvacátých letech minulého století množila včelstva pomocí rojů a matky se odchovávaly přirozenou cestou,". To je aj moja filozofia prírodného včelárenia.