Snůška - aneb nosí, nosí?

[Jaro Stoklasa]

Skúsil som vytočiť pár včelstiev. Ani tak neprekvapilo množstvo, ale samotná medovica prekvapila svojou chuťou a farbou. Je taká čierna, že keď ju dám do čierneho čaju, tak stmavne. Je to čierne ešte aj keď do toho zasvietim. Zaujímavé je, že to nosia len niektoré včelstvá. Musím zistiť, čo je zdrojom. Smreková býva trošku iná, jedľová tiež. Má mierne kyselkavú chuť, takú špecifickú. Včelstvá, ktoré ju nosia, vôbec nelietajú na lúky k pichliačom ani na malinu. Nenosia takmer žiadny peľ oproti ostatným. Od rána do večera len ťažko pristávajú na letáčoch. Sú to všetko včelstvá na jednom stojane. Na iných stojanoch lietajú skôr na lúky. Vlani bolo medovicové eldorádo. Tento rok je to oproti vlaňajšku hodne slabší. Jarného medu a teraz i tej prvej tmavej medovice bolo o hodne menej. Aj teraz to v medníkoch pribúda akosi pomaly. Vlaňajšok už určite tento rok neprekonám. Zaujímavé tiež je, že včelári nižšie v dedine, po prúde rieky, majú včelstvá na suchu. Hore, podstatne vyššie, je to omnoho lepšie. V podstate už tretí rok po sebe sa ukazuje, že tu v lokalite platí, že čím vyššie položená včelnica, tým lepšie priemerné výnosy. Veľkú rolu v tom hrá medovica. Napriek tomu, že lesy sú aj v dolnej časti, tak tam ako "nemedujú", naopak hore "medujú" pravidelne.