Včely bez zásahu

[Milan Bencúr †]

Včelstvo bez zásahu nežije ani vo voľnej prírode. Dovolím si tvrdiť, že predátori oveľa viac zasahujú do života voľne žijúceho včelstva v prírode, ako včelár v úli pri vedení včelstiev počas sezóny na včelnici. Včely sú proste nenahraditeľné a príbehy s nimi v sezóne neopakovateľné. V marci musí včelár urobiť prvé kroky pri vedení včelstiev a vytvoriť východiská pre ich nerušený rast. V apríli začína zábava so včelstvami. V máji zbierate roje a robíte odložence. V júni sa venujete matkám a medobraniu. V júli sa zo včelára stáva dobyvateľ parazitov. V auguste treba včelstvám doplniť zimné zásoby a zabezpečiť kľud pre nerušený vývoj zimných včiel. V septembri a októbri musíte dokončiť ten zvyšok, čo včelár nestihol pri včelách po letnom slnovrate. Cez zimu sa včelár venuje vzdelávaniu, práci v dielni a po zimnom slnovrate prípravám materiálu na novú sezónu.
Z vlastnej skúsenosti môžem skonštatovať, že včelár sa venuje s rovnakou starostlivosťou prezimovanému slabochovi aj tomu najvitálnejšiemu včelstvu na včelnici. Myslím, že s rojením včelstiev mám dosť skúseností a za mojej praxe som odpozoroval len to, čo naši predkovia dávno poznali pri ich včelárení bez zásahu, že častokrát prvoroj, a drobné poroje spravidla vždy, neprežijú zimu, ale druhák je pravidelne tým najviac životaschopným včelstvom.