Monitoring roztoče po zimě

[Milan Bencúr †]

Monitoring roztočov po prezimovaní včelstva, Leoši, je skutočne len vecou štatistiky. Niekedy pred 25. rokmi sme pri zimovaní včelstiev v medníku, po poslednom preliečení v oktobri, zmetali z horných latiek plástov v spodnom nadstavku spadnutých roztočov, aby sme čo najpresnejšie mali spočítané uhynuté jedince Varroa. Urobil som to jediný krát a nikdy som sa už k takému postupu nevrátil, pretože to nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Podobne som iba jediný krát natieral na jar zaviečkovaný plod nejakým svinstvom a tiež som na takýto postup zanevrel. Dospel som k poznaniu, že liečeniu sa treba venovať po medobraní, aby išli včelstvá do zimy zdravé. Mám odpozorované, že v mojej lokalite majú včelstvá málo plodu okolo 20.augusta, minimum plodu okolo 20.septembra a 20.októbra sú bez plodu. To sú pre mňa termíny kedy v prípade nutnosti zasiahnem. Za posledných desať rokov (od roku 2003) som tak urobil v roku 2006 s kyselinou mravčou, v roku 2010 Avartínom a v roku 2012 BeeVitalom. Tie včelstvá vždy prezimovali a žijú dodnes. Pre mňa sú nepochopiteľné veterinármi a veľkovčelármi od stola nadiktované opatrenia u vás v Čechách, a tiež nerozumiem tým včelárom, ktorí od skorej jari do neskorej jesene pchajú do včelstiev chémiu od výmyslu sveta. Dnes je už prežitá prevencia v podobe natierania zaviečkovaného plodu vo včasnej jari, odľahčenie včelstiev gabonom v lete a dorazenie klieštika amitrazom v jeseni. Ničenie pre včely prospešnej mikroflóry a mikrofauny odparovaním kyseliny mravčej tiež nie je pre imunitu včelstva dvakrát prospešné. Včelárska prax sa orientuje iba na chemické metódy ošetrovania včelstiev, pretože je to najjednoduchší spôsob pre komerčne zameraných včelárov a tí ich metódy praktiky nútia aj drobným hobbistom, ktorí by zdravie svojich včelstiev dokázali kontrolovať biologickými a termickými metódami, pričom všetky tri metodiky sú z veterinárneho hľadiska rovnocenné. Ale to som sa od štatistiky dostal úplne niekde inde. Pre zmenu tiež ako aparátčik.