Průměrná sklizeň medu dříve a dnes

[Milan Bencúr †]

Mám včelársku literatúru starú viac ako sto rokov. V každej tej knižke sa píše o nutnosti vrátiť sa vo včelárstve späť k prírode. Ale nič z toho sa nedeje. Honba za mamonou pripravuje včelárov o čas, ktorý by mali venovať svojim včielkam. To je úkaz veľmi smutný. Urobia svojich synov dedičmi veľkých fariem, stavieb, technického vybavenia aj kapitálu, ale zabúdajú ich urobiť dedičmi myšlienok, ktoré prechovávali. Včela toho, počas tisícročí, s človekom vydržala veľmi veľa. Človek jej zničil jej pôvodný domov, vypálil lesy, vyklčoval ich, aby získal pôdu a včelu domestikoval. Včela určite vydrží aj súčasný technický pokrok vo včelárskych technológiách. Ak sa ľudia chcú naučiť vážiť si prirodzený svet, potom sa musia správať k prírode s rešpektom. Bez ohľadu na nástroje, ktoré používajú. Technická revolúcia ovplyvňuje správanie ľudstva od objavenia naklonenej roviny, páky či kolesa. V 20.storočí však technická revolúcia zničila ľudské vnútro a tento trend pokračuje aj dnes. Ak chceme zachrániť prírodu, musíme si vážiť tradičné prirodzené postupy vo včelárskych technikách.
Jedná sa o nástroj, ktorý je užitočný pre včelára. Rieši včelárove problémy. Umožňuje jednoduché medobranie, bez toho, aby včelár posúdil stav včelstva v úli. Problémom pre konvenčných včelárov je cena rámika s pohyblivými bunkami. Čím je cena nástroja vyššia, tým viac medu musíte predať, aby ste kompenzovali náklady. Meradlom úspechu je množstvo vyťaženého medu a nie zdravie včiel.
Včelárstvo má vo svete mnoho rôznych foriem a nikto nemôže tvrdiť, že jeho štýl včelárenia je pre ostatných ten správny postup.