Zkušenosti s volnou stavbou

[Milan Bencúr †]

(15.03.2013 03:01 AM)Janusz napsal(a):  ...Myslím, že je to pro včely přirozené, vždyť mají zásoby nad plodem a ustupují zásobam. Dole staví, do nových plástu matka klade , po plodu tam uloží zásoby a po vytočení je můžu vytavit (podle stavu a potřeby).

Môj retro štýl prírodného včelárenia je založený na týchto skúsenostiach:
Predpokladám, že metodika nn-včelárenia používa na rozšírenie úľového priestoru pre med najspodnejší nadstavok, ktorý aj ja osobne prehadzujem pred očakávanou znáškou na top pozíciu v úli. Súvisí to s jarným postupom včelára pre reguláciu obnovy diela v horných poschodiach úľovej zostavy. Včely ustupujú zásobám smerom nadol v čase znášky a to je už podľa mojej skúsenosti neskoro na obnovu diela. V skorej jari zas včely postupujú za zásobami smerom nahor a stavebný pud na zväčšovanie plodiska majú v tomto období najväčší, a to musí včelár využívať na každoročnú obnovu diela v plodisku. Ďalšia skúsenosť je taká, že včely na stavbu diela potrebujú zvýšenú teplotu v priestore úľa. Preto ochotnejšie a aj kvalitnejšie stavajú dielo v medníku, keď je v skorej jari nepriaznivé počasie. Moje nadstavky Warre som konštruoval na výšku rámika miery "B", pretože som chcel, aby sa naša slovenská národná rámiková miera nejakým spôsobom prejavila v mojej modifikácii úľa Warre.
Mne sa páči riešenie, ktoré ponúka metodika vedenia včelstiev v Jednotnom úli, čechoslováku, zo začiatku 60.rokov minulého storočia, ktorú som osobne pri včelárení v dvojnadstavkových úľoch s vysokými rámikmi používal. Čechoslovák je úľ s pomerne malým štvorcovým pôdorysom, s výškou boxov príbuznou Dadantovmu rámiku, ktorý umožňuje včelám obrovský jarný rozvoj. Čechoslovák má rámiky vysoké 30 cm a v tejto úľovej zostave musí včelár manipulovať s rámikmi, pretože manipulácia s nadstavkami by bola fyzicky dosť namáhavá. Z takéhoto konštrukčného riešenia úľa vyplýva aj postup rozširovania úľového priestoru smerom nahor a to prekladaním rámikov z plodiska do medníka. Pre mňa, keďže včelárim bez medzistienok, je takýto postup obnovy diela v skorej jari veľmi dôležitý. Keď začne včelstvo v plodisku ošetrovať posledný rámik, teda nie až potom, keď už celé plodisko nahusto obsadá, lebo to by bolo neskoro, odoberiem z plodiska plásty so zaviečkovaným plodom, ostatné plodové plásty prirazím k sebe a zostávajúci prázdny priestor smerom ku stene úľa vyplním prázdnymi delta rámikmi namiesto odňatých plástov. Pre udržanie potrebnej teploty pri stavbe diela včelami je u mňa v horách dôležité, vyplniť priestor medzi prázdnymi rámikmi povalovými latočkami alebo doštičkami okrem krajnej uličky pri stene úľa, ktorú nechám otvorenú. Ňou môžu unikať z medníka trúdy. Matka tadial do medníka neprechádza, lebo pod uzavretými uličkami v plodisku sú novo vystavané panenské plásty, ktoré v najlepšom prípade môžu byť smerom k plodisku zaplodované len čiastočne. Dva krajné rámiky, ak sú vystavané, sú zanesené medom a pre matku tvoria hrádzu, cez ktorú k voľnej uličke neprenikne. Na zostávajúce plodové plásty položím materskú mriežku. Odobraté plodové plásty z plodiska vložím do medníka nad zaplodované plodiskové plásty. Ostatný priestor doplním súšmi alebo prázdnymi delta rámikmi, keď súšov nemám.
A na medobranie, pri ktorom musím rozobrať ťažký medník po častiach, pretože by som jeho hmotnosť fyzicky nezvládol, sa vždy teším. Koniec koncov, v našich zemepisných šírkach nepoznám včelára, ktorý by úrodu zo svojich nízkonadstavkových úľov vytáčal s celými nadstavkami, tak, ako je tomu v prípade nízkych nadstavkov Warre. Myslím, že linku do medárne na mechanizované medobranie má na území ČeskoSlovenska len jeden veľkovčelár. Ostatní nn-včelári musia medníky tiež rozoberať po častiach, ako to robím celé roky ja s vysokými nadstavkami.