Přirozený život včelstev versus člověk J.Nymsa

[Jaro Stoklasa]

Autor v knihe uvádza, že včelstvo na zimu usadá, ak mám možnosť, mimo letáčový otvor, teda ďalej od neho. Moja skúsenosť je iná, včelstvá, i pri veľkom priestore, sa snažia na zimu usadiť v blízkosti letáča a len pri veľmi nízkych teplotách pod -20 a viac stupňov sa od letáčového otvoru alebo očka odtiahnu. Autor tiež uvádza dosadanie lietaviek pri znáške nie do otvoru ale najprv na stenu úľa v mieste, kde "sedí hrozen". Opäť mám inú skúsenosť. Počas znášky včely hľadajú čo najkratšiu cestu do úľa, teda dosadajú čo najbližšie otvoru, maximálne kúsok nad (v prípade očka napr.) a zlezú po stene (je to ale len tak cca 2-3 cm nad). Ak je na úli letáčová pätka, sadajú rovno na ňu. Autor obhajuje vhodnosť jeho úľov počtom vrojených včiel. O tom som už písal. Len toľko, že ja som za posledné tri roky "samovrojením" chytil podstatne viac včelstiev ako pán Nymsa za 5 rokov a to najmä do izolovaných B10 úľov s pevným dnom, pozostávajúcich s jedného VN. Čiže ak by toto malo byť kritérium, potom by najvhodnejším úľom na chov včiel bol úľ B10 bez odnímateľného dna, bez sita, izolovaný a pozostávajúci s najviac jedného VN. Čo je samozrejme nezmysel. ďalej autor spomína vyrojenie sa včelstva tak cca 2 krát za 300 rokov ako postačujúce na zvýšenie počtu v prírode včelstiev a ako postačujúce na prežitie druhu. Lenže autor akosi pozabudol, že v prírode žijú i medvede, že včely občas chorľavejú, že stromy s dutinami môže zasiahnuť blesk a podobne. V prírode straty prevyšujú zisky a preto vznikol mechanizmus, že musí nastať mnoho možností, aby boli úspešné aspoň niektoré. A to výrazne odporuje autorovmu názoru. Ako jedno z kritérií vyrojenia autor uvádza výdatnú nasledujúcu znášku. Ja si však myslím, že včely dopredu nevedia, aká bude znáška a reagujú len na prítomné podnety, nie na budúcnosť... Takže tento argument považujem za nesprávny. Výdatná znáška v nasledujúcich mesiacoch po vyrojení včelám určite pomôže, ale nie je to dôvod vyrojenia (podmienka)...