Přirozený život včelstev versus člověk J.Nymsa

[Jaro Stoklasa]

Častokrát je v knihe dávaný do protikladu pud rozmnožovací a pud sebazáchovy. Lenže nie je práve rozmnožovanie pudom sebazáchovy? Zachovanie druhu je predsa možné len za predpokladu kolobehu množenia sa. Ak by sa včelstvá v prírode prirodzene nerojili, ako vyplýva zo slov pána Nymsu (alebo rojili len minimálne), tak by postupom času zanikla genetická diverzita druhu a tým aj samotný druh, keďže genetická diverzita je základom prosperity, teda prežitie druhu. Rozmnožovanie sa = pud sebazáchovy (zachovanie druhu). Rojenie a s ním spojené pohlavné rozmnožovanie, je cesta druhu včela medonosná k prežitiu a prežívaniu naprieč časom.

---

Budem pokračovať v čítaní a recenzovaní ďalej, ale nemôžem sa ubrániť tomu, že ide mnohokrát len o autorove domnienky (ničím neoverené a nepodložené), niekedy i demagogicky podané. Krátka kapitola o pridávaní matky do neproduktívneho včelstva je toho asi najlepším príkladom. A ešte na dnes posledná, osobná poznámka: cieľom mnohých "včelárskych ciest" je mať včely bez zásahu. Ok, cesty sú rôzne. Ale ak by toto malo byť mojim cieľom, potom včeláriť nechcem. Ja chcem raz do týždňa do tých včiel pozrieť, počuť šum otvoreného úľa, nadýchnuť sa vône úľa, vytiahnuť rámik či trámik, meniť matky, v zime sa pripravovať na sezónu... No proste s tým včelami pracovať. To je dôvod, prečo ich mám. Pretože práca na včelnici je mojím koníčkom, relaxom... Nie to, že mám včely ma napĺňa, ale to, že sa im do toho montujem a snažím sa v súlade s ich prirodzeným cyklom o maximálny úžitok. To ma napĺňa. Pretože ukazovateľom vitality a zdravia včelstva je prosperita. A tou je vo včelárení medný výnos. Ak za predpokladu, že je dobrá znáška, sa plnia medníky, včelstvo je zdravé a vitálne. A teda sa má dobre. Ak tomu tak nie je, tak som posral niečo ja, alebo včely... Na 99% väčšinou ja... A včelstvo potom v poriadku nie je.