Přirozený život včelstev versus člověk J.Nymsa

[Jaro Stoklasa]

V kapitole o "hľadaní ušľachtilej matky" pán Nymsa cituje Farrara, čím obhajuje potrebu silných včelstiev. Okrem iného sa v spomínaných citáciách píše o silných vyzimovaných včelstvách o 30000 jedincoch a slabých včelstvách, za ktoré sú považované vyzimované včelstvá s 15000 jedincami... Spomína tiež spotrebu 35kg medu počas zimy, schopnosť v čo najkratšom čase využiť čo najviac znášku a o simulácii najsilnejšej znášky kŕmením. Z medziriadkov vyplýva, že týmto pán Nymsa hovorí o včelstvách chovaných u nás, ako o slabochoch. K tomu len pár slov. Nikdy som nevidel včelstvo po vyzimovaní, ktoré malo 30000 včiel (ani u včelárov, ktorý chovajú na kranku extrémne silné včelstvá, ak nedošlo na jar k spájaniu). Myslím si, že Farrar písal o vlašskej včele, ktorá ploduje i v zime a z toho dôvodu aj tá zimná spotreba 35kg, pretože ani takú som ešte u kranky nikdy nevidel. So slovami o maximálnom využití silnej znášky súhlasím, silné včelstvo ju využije lepšie, len neviem, či je potrebné v 600 a viac metroch nad morom silou mocou hnať včely hneď z jari do takej sily (a či to je vôbec možné, aby mali už na jar 60000 včiel), keď nárazová znáška v takých nadmorských výškach nebýva, skôr dlhá kontinuálna znáška a aj tá sa týka skôr letného obdobia. A tobôž na chladnom a vlhkom stanovišti, kde som mal problém silné včelstvo (3VN) vychovať do leta, nieto ešte na jar. Čím chladnejšie stanovište, tým neskorší nástup plodovania a to sa ťažko doháňa bez spájania včelstiev. A k testu maximálnej znáškovej pohotovosti simulovanej kŕmením: cukrový roztok v úli včely majú príliš blízko, čiže odpadá doletová vzdialenosť a zároveň ho môžu odoberať i v noci, čo pri prirodzenej znáške nemôžu.

---

Za jeden z kľúčových faktorov rojenia považuje pán Nymsa teplo. Sčasti to asi bude pravda. V staršej nemeckej literatúre som často našiel práve zmienku a súvislosti teploty v úli a rojením. Napr. jeden včelár dohliadal, aby nikdy nemal vedľa seba tri plásty so zaviečkovaným plodo (v neskorej jari a na začiatku leta), pretože vypozoroval, že ak je to tak, dôjde k zvýšeniu teploty a krátko na to k rojeniu. Ak našiel takto zaviečkované plásty, vždy za dva vložil medzistienku. Údajne, podľa jeho slov, tým znížil rojivosť na minimum. Včeláril v 600 mnm. Aj na Orave starší "dvojpriestoroví" včelári hovoria: Slnné miesto - rojivé miesto, tienne miesto - medové miesto. Z vlastných skúseností viac menej súhlasím, ale na chladnejšom a teda menej rojivom mieste včelstvá nikdy ani z ďaleka nedosahovali u mňa v 800 mnm takú veľkosť a výnosy ako na mieste slnečnom. Čím viac slnka v mojich podmienkach, tým lepšie výnosy...