Včely jinak - alternativy v chovu včel a přístupu k nim

[Milan Bencúr †]

Slúžil som na vojne pri bachmačoch. To boli vojenské útvary, ktoré sa už nenazývali pracovné, ale boli to stavebné prápory, ktoré stavali mosty, cesty, železnice a iné dôležité stavby. Obnovovali sme železničnú trať v Slavkove u Brna, Opatove pri Svitavách, v Hrušovanoch nad Jevišovkou pri Znojme aj v Tišnove u Brna. Bývali sme pod stanami. Na úseku Brno - Královo Pole, Kuřim, Tišnov sa musela trať často obnovovať, pretože vagóny s uránovou rudou, ktorú prevážali z bane pri Tišnove smerom na východ, boli také ťažké, že koľajnice boli zničené približne za tri roky. Poznal som kamaráta z Tišnova, ako civil predával v arme v našom vojenskom tábore. Bol ešte mladý, ale už bol na dôchodku. Mal nemoc z ožiarenia. Chcel dobre zarobiť, tak fáral v uránovej bani. Keď sme sedeli pri pive, rád rozprával svoje zážitky a často sme sa smiali na skutočnom príbehu, keď v ďeň výplaty si aj s kolegami objednali po dva taxíky, samozrejme každý z nich, a išli sa zabaviť do hotelov v Karlových Varoch. Pointou toho príbehu je, že v prvom taxíku sa viezol on, pán baník aj s výplatou, a v druhom taxíku sa viezol jeho klobúk.