Včely bez zásahu

[Milan Bencúr †]

Ja som už mravenisko v takom rozsahu v úli videl. Boli to v záhrade zabudnuté úle, ležan aj nadstavkový, ktorých jednu polovicu za priehradkou obývali mravce a druhú polovicu zas včely. Zjavne im takéto spolužitie vyhovovalo.
Máme v Európe roztočov varroa kórejského aj japonského, americkú aj európsku hnilobu včelieho plodu, plytké aj hlboké nadstavky, nozému apis aj cerana, medzistienky z plastu aj prirodzené dielo, syntetické aj zootechnické preventívne ošetrovanie včelstiev, chémiou ošetrované plodiny a emisiami znečistenú prírodu okolo nás, víjačku voštinovú aj malého úľového chrobáka a so všetkými týmito pliagami, a mnohými ďalšími, si musia včely každú sezónu poradiť. Našim včelám rabujeme medníky a kŕmime ich neprirodzenou stravou, zaťažujeme ich veľkým množstvom zásahov a ony tú nami vymyslenú záťaž bez problémov zvládajú. Včelstvo, to je naozaj superorganizmus.
Mladí včelári chcú hneď 100%-né rady a predpokladajú, že budú mať rýchle výsledky. Zdá sa im neefektívne pracovať krok za krokom, odvčeláriť si úspech. Myslia, že je ľahšie udržať straty v šachu pomocou metódy, ktorá susedovi funguje, ako spolupracovať so svojimi včelami v malých krokoch pri dosahovaní úspechov na svojej včelnici. Každý včelár si musí uvedomiť, že kolegovia včelári vymysleli mnoho rôznych konštrukcií úľov a všetky predpokladajú trvalé zasahovanie človeka do včelieho superorganizmu.
Včely bez zásahu? To je oko v tom porekadle, v ktorom sa hovorí, že bez práce nie sú koláče.