Přirozený život včelstev versus člověk J.Nymsa

[Jaro Stoklasa]

S mojimi včelárskymi začiatkami mi pomohol istý starý včelár z rodnej obce. Včelári klasicky dvojpriestorovo na B10-tkach. Ku včelám sa dostal ako malý chlapec, teraz má už skoro 80 rokov. Prvé tri roky mal včelnicu doma v záhrade, potom na jednom veternom mieste. Neskôr presťahoval včely na miesto, kde ich má dodnes. Má ich tam niekoľko desiatok rokov, zvyčajne do 15 rodín. To miesto je tak trochu iné, ako ostatné včelnice. Je to za lesom, ale tak, že na úle celý rok ani jednu časť dňa nezasvieti slnko. Úle sú otočené letáčmi na sever. Miesto je vlhké a studené. Kontroly rojenia robí v danej časti sezóny raz do týždňa (inam má i zásadu, že žiadne včelstvo neotvára viackrát ako raz do týždňa bez ohľadu na časť sezóny). Neviem, či tú kontrolu rojenia robí tak dokonale, alebo je to miestom, ale rojov má minimum. A to i v čase, keď iným uletí skoro všetko. To miesto je tak studené a vlhké, že na jar, keď iné úle sa už vyhrievajú na slnku a kvitnú pred nimi kvety, on má pred úľmi hockedy ešte pol metra snehu. Včelstvá nemá nikdy veľmi silné, iba tak akurát do dvoch b10 nadstavkov, z času na čas niektoré včelstvo má na troch, ale to len naozaj výnimočne. Odložence nikdy v živote nerobil. Medu má však vždy najviac v dedine. Dokonca na včelstvo viac, ako profesionálny včelár, ktorý má včelstvá o 100 metrov ďalej na čistine plnej slnka otočenej na juh... Je to zvláštne, ale keď som ja raz mal na podobnom mieste včelstvá, med som z nich nikdy nemal a včelstvá som mal biedne... Možno na tom niečo bude, ohľadom tej orientácie a vlhkosti, len treba vedieť prísť na koreň veci, ako to správne robiť...