Workshop svatojánský

[Milan Bencúr †]

(24.06.2014 10:18 PM)Leoš Dvorský napsal(a):  ... u roje musíš taky počítat s tím, že letí nějakou dobu. Tělo včely má vyšší teplotu atd, atd. To u smetence není. Naproti tomu je u smetence patrný vyšší grooming, ale to u roje taky a to ještě při vyšší teplotě. Skutečný roj smetencem nenahradíš.
Pokud jde o ty roztoče na zavíčkovaném plodu, tak v dubnu první polovině května na plodu roztoče určitě moc nanajdeš, ale potom.... záleží hodně na stavu vegetace, tedy zda je v přestihu nebo opožděná. Např. v květnu se roztoč zdržuje na včelách až násobně déle než třeba v tuto dobu (květen až 17 dní, druhá polovina června a dále jen 2-4 dny). Ujišťuji tě, že je to spolehlivější než dlouhodobé nosiče, tím myslím to odstranění plodu. Musí se to ale udělat v pravou chvíli. Blahodárně ale působí i přestávka v plodování. Projdi si třeba metodiku distacování plodu, Demarého plán a ihned ti docvakne, jak se toho dá využít, abych to nemusel rozepisovat.
Chce si to třeba to odstranění zav. plodu nyní vyzkoušet kvůli poznání, nemusíš z toho hned udělat paušální metodu, to není nutné. Pak ale budeš mít tu jistotu. LD

Myslím, že s rojením včelstiev mám dosť skúseností a za mojej praxe som odpozoroval len to, čo naši predkovia dávno poznali pri ich včelárení bez zásahu, že častokrát prvoroj, a drobné poroje spravidla vždy neprežijú zimu, ale druhák je pravidelne tým najviac životaschopným včelstvom. Staviame v hnutí metodiku hore nohami a pokúšame sa uvažovať o vedení roztočov Varroa pod úrovňou poškodenia včelstva. Nemám včely pre podnikanie, tak prečo by som im nemal dať možnosť udržať sa na mojej včelnici bez chémie a s ohľadom na zavčelenie v mojom okolí pomáhať im v spolunažívaní so mnou len zootechnicko-chovateľskými postupmi. S určitosťou viem, že kto to nechce skúsiť, nikdy nebude vedieť výsledok! Pre manipuláciu so zaviečkovaným plodom, jeho vyrezávanie, je dôležitý poznatok, že znižovanie počtu položených vajíčok matkou v zlom počasí alebo v čase príprav včelstva na rojenie, nie je výhodou pre včelstvo v obmedzovaní počtu roztočov Varroa. Keď včely zmenšia plodové teleso, samičky Varroa zrýchlujú reprodukciu. Obvykle je vo včelstve 50% foretických roztočov a 50% je v bunkách pod viečkom. Akonáhle sa plodové teleso zmenšuje, tak viac ako 70% roztočov sa nachádza v plodových bunkách pod viečkom. Samičky Varroa jednoducho cítia, že budú mať na reprodukciu k dispozícii malý počet buniek s plodom, "napadnú" plod a poškodia ho. To je dôvod, prečo rojenie neznižuje populáciu roztočov. Tým dochádza k poškodeniu plodu a zvyšuje sa počet včiel s poškodenými krídlami a pod. Čiže, načasovať správne odstránenie zaviečkovaného plodu vo včelstve je veľmi dôležité. Podľa nášho uvažovania by sme mohli predpokladať, že roj, ktorý opúšťa rodný úľ, bude roztočmi Varroa zaťažený minimálne, a že vyrojené včely si tak udržujú náskok pred časťou včelstva, ktoré zostalo v materskom úli. S tým náskokom to nie je pravda, pretože prudké zníženie počtu roztočov Varroa vedie k explózii narastania ich populácie. Po osadení roja do nového úľa počet roztočov s rozvojom mladého včelstva rýchlo narastie aj na 2000 jedincov. A to je dostatočné množstvo na zabitie mladého včelstva ešte pred zimou. Treba sa veľa každému učiť, aby dokázal predchádzať kolapsom včelstiev a vyskúšať si vlastné kontrolné liečby a presvedčiť sa tak o tom, či sa mojim skúsenostiam dá veriť. Apis Cerana sa rojí niekoľkokrát ročne. Opúšťa plod, plásty a všetko necháva za sebou. Roztoče Varroa sa už pred vekmi najlepšie prispôsobili práve k rojeniu. Včelstvo sa pripravuje na rojenie mesiac a viac, takže roztoče majú dosť času pripraviť sa na rojenie včelstva. Tento mechanizmus v skutočnosti slúži každému včelárovi k vytváraniu pasce pre roztočov Varroa. Je to stará známa technika o vytváraní väzenia pre matku. V tomto príbehu roztoče utekajú do zostávajúceho plodu vo väzení matky a môžu byť pohodlne včelárom odstránené.