Workshop svatojánský

[Milan Bencúr †]

Treba rozlišovať včelu divo žijúcu a včelu domestifikovanú. Divo žijúce včelstvo sa stará samo o seba a v čase rojenia sa rozdelí na niekoľko rojov, pričom je pravdepodobné, že niektorý z tých rojov prežije. Ešte pred storočím bolo brtníctvo v Poľsku oficiálnym a uznávaným remeslom. Brtníctvo v pôvodnej podobe prežilo dodnes iba na Urale, kde brtníci ťažia med, ktorý je v ekonomickom vyjadrení kaviárom medzi včelími prodaktmi vo svete. Včela domestifikovaná je hospodárske zviera a hospodársky výsledok včelstva je závislý aj na starostlivosti včelára o včelstvo. Ja sa venujem prírodnému včeláreniu a mojou filozofiou je, nepoužívať chémiu v metodike vedenia včelstiev. Čiže sa snažím viesť svoje včelstvá tak, ako to robili naši predkovia v úľoch s mobilným dielom niekedy na prelome 19. a 20. storočia. Chcem dopestovať čo najčistejší prírodný potravinový produkt a zároveň sa snažím starať sa o zdravie mojich hospodárskych zvierat, včely, udržateľným spôsobom, čiže čo najviac v súlade s prírodou. A to všetko preto. že dnes u nás divo žijúce včelstvá prakticky neexistujú. Ak niekto objaví dutinu obsadenú včelami, tak to sú už len prešľachtené zaletené roje na ich dnešnej prirodzenej ceste od ľudských obydlí k lesu. Dnes menia včelári bežne matky vo včelstvách dvakrát do roka. A takto udržiavané výkonné včelstvá nedokážu bez pomoci včelára prežiť. Poslaním vedenia včelstiev v súlade s prírodou nemôže byť idea, že vysypem včelstvo do úľa a nechám ho napospas osudu, ale znovuobjavovanie metodiky, ktorá pomôže včelám prežiť bez moderných postupov s množstvom chemických prípravkov používaných v poľnohospodárstve.