Vedenie včelstiev prirodzenejším spôsobom v konvenčných úľoch

[Milan Bencúr †]

Tohtoročná sezóna je nevyspytateľná. Teplá zima bez snehu, sľubný apríl pre včelárov, daždivý a chladný máj pre včely.
Výsledok môjho prírodného včelárenia v úľoch slovenskej národnej miery B som na začiatku júna zdokumentoval na fotografii, čo stručne okomentujem.
1. Úle priam kypia včelami. Vitalita včelstiev je obrovská. Znáška bola v apríli a máji minimálna. Hmotnosť úľa na váhe celú jar stagnuje. V plodisku je na začiatku júna až deväť rámikov celoplošne zaviečkovaného plodu,
2. Aj napriek nepriaznivým znáškovým pomerom včelstvá postavili veľa nového diela. Ako každú jar, aj v tejto sezóne, je v niektorých rámikoch postavené viac trúdích buniek ako buniek robotníc. Včelstvá sa však neroja. Zatiaľ sa mi vyrojil iba jeden úľ čechoslovák. Materské včelstvo bolo v troch nadstavkoch JU. Roj bol taký veľký, že nevošiel do košnice.
3. Včelstvá sú vo veľmi dobrej kondícii, no zásoby medu aj peľu sú teraz, na začiatku júna, vo včelstvách nulové. Každodennú znášku včely ihneď spotrebujú. Mám obavu, že v prípade opätovného zhoršenia počasia by už začali hladovať. Teraz začala u nás znáška z maliny a podľa môjho odhadu si včelstvá za posledné dva, tri dni polepšili so zásobami asi o tri kilogramy.
4. V starých úľoch včely rady žijú. Dnes sú požiadavky na úle úplne iné, ako tomu bolo za čias našich dedov. Vtedy o normovaných dĺžkach hornej latky rámika ani nechyrovali. Občas sa nájde nepodarený rámik, ktorý treba za pochodu upraviť. Včelám moje pílenie vôbec nevadilo. Možno aj preto, že matky cez májové ochladenie prestali klásť vajíčka (ani v jednom včelstve som vajíčka a otvorený plod nenašiel) a včelstvá otvorený plod zatiaľ nechovajú.
5. Je to neuveriteľné, že v náročných klimatických podmienkach hornatej Oravy, medzi Rozsutcom, Babou horou, Ostrým roháčom a Chočom, dokážu včelstvá narásť do troch, či štyroch hlbokých nadstavkov slovenského Béčka s vysokým rámikom.