Legislativa ošetřování včel na Slovensku

[Milan Bencúr †]

Janko, ale to je o povinnosti hlásiť podozrenie na chorobu a nie o povinnosti preventívne liečiť chémiou. Klieštikovitosť "nie je" choroba. V zásade platí, že včelár sa má o svoje včely postarať tak, aby počty klieštikov vo včelstve boli na udržateľnej úrovni. To však neznamená, že preventívne opatrenia včelára v jeho postupoch musia byť výlučne orientované na chemické ošetrovanie včelstiev. Preto sú podľa množstva napadnutia včelstiev roztočmi Varroa liečivá v postupoch ošetrovania doporučené a nie prikázané. Hniloba a mor včelieho plodu sa dajú liečiť antibiotikami, klieštikovitosť nie. Klieštikovitosť je rozšírená v každom úli, je to napadnutie plodu aj dospelých včiel roztočom Varroa. Ak by bola klieštikovitosť považovaná za nebezpečnú chorobu, tak by veterinári museli zakázať obchodovať medzi včelármi, čiže museli by zakázať obchodno-dodávateľské vzťahy, predaj včelích matiek, predaj odložencov, predaj včelstiev, premiestňovanie včelstiev, čo sú metódy priemyselných foriem včelárenia, ktoré najviac rozšírili a stále šíria roztočov Varroa vo svete.

Hlásenie všetkých podozrivých alebo potvrdených ohnísk v sledovanej oblasti
súlade s § 20 ods. 5 zákona č. 39/2007 Z.z. na účely prevencie a kontroly chorôb zvierat, uvedených v prílohách č. 4 a 5 je vlastník alebo držiteľ zvierat povinný hlásiť orgánu veterinárnej správy podozrenie alebo výskyt chorôb.
Podľa § 37 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 39/2007 Z.z. vlastník a držiteľ je povinný hlásiť orgánu veterinárnej správy bezodkladne každé podozrenie na chorobu, úhyn zvieraťa a umožniť jeho vyšetrenie.